Busíkom po Morave a Dolnom Rakúsku

Na  záver  sezóny  sme  sa  vrátili  s  busíkom a Bobešom  na  Moravu.  Učaroval  nám  trojuholník  Lednice,  Valtice,   Mikulov  –  moravské  vinohradnícke  mestečká  s  rozprávkovými zámkami  a  vinicami…  nekonečné  rady  vlniacich sa viníc  so sklípkami … pod  nimi  rybníky a  rozľahlé  jazerá  bez  konca,  kde sa  nedalo  zakempovať  kvôli  nájazdom  bojovných  komárov.

Preto sme si vybrali Mikulov, dúfali sme, že tam nebudú útočiť komáre.  Cestovali sme v noci a z diaľky sme videli  vysvietený  Mikulovský zámok, rozprávkovo krásny ,  viedol nás  v  tme  ako  maják…

Do  autokempu “Jáňuv  dvúr ”  ( po slovensky  Jančiho dvor ,  po brhlovsky  Dvor Panca Janca ) sme  dorazili  za  tmy  a ľahko sme ho našli,  stojí v centre dediny oproti vysvietenému  kostolu. Čakali sme, že domáci  budú spať, ale kde… V kempe to žilo, ľudkovia nasávali prvý burčák tejto sezóny.  Na veľký údiv – po polnoci sa zábava skončila, ľudia, väčšinou mladí zaliezli  do stanov a my do busíka.  Spali sme ako zarezaní…
Ráno ma  upútali ovocné stromy, obsypané jablkami a hruškami . Neodolala som, najchutnejšie je jabĺčko a hruška  rovno zo stromu. ( Nie je to náhodou hriech ? )    😉
Pochodujúc za hygienou,  objavila som miestnu atrakciu : pretučnelé  vietnamské prasiatko a nad ním nadpis :
*prasátko Rúženka, které nikdy nebude snědené*

V sobotu, keď výrazne klesla teplota , tlak aj naša nálada,  vybrali sme sa v daždi na hradné slávnosti do Rakúska.  Hneď za dedinou Nový Přerov,  kde bol náš kemp,  je hraničný prechod do Rakúska.
Nechcelo sa mi vyliezť z postele, tak som vylihovala pod perinou, kým Ancík  dorazil  s busíkom do dediny Falkenstein.  Falkenstein je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko v okrese Mistelbach .
Úzke ulice do kopca,  kde sme sa ledva prepletali  –  malé uličky s vínnymi pivničkami  –  typický obraz a dominanta tejto oblasti.  S  nádherným  výhľadom na  mohutnú  hradnú  zrúcaninu.

Kúpili sme si vstupenky a vkročili do hradného areálu. O  minútu  na  to  začala  hradná  kapela  vyhrávať starodávnu  muziku. Mali sme šťastie, trubači  zahájili  Hradné slávnosti . Ako keby čakali len na nás.  🙂
Hradné slávnosti pri príležitosti  950. výročia založenia obce sa začali.
Prevažná časť Rakúšanov bola vyobliekaná v dobových kostýmoch  ako  remeselníci,  vojaci,  komedianti… pánkovia  a  paničky rôznych typov,  a tiež čarodejky a kati.  Ich obuv, nástroje a zbrane, výlučne  z pôvodných materiálov, ma zarážali precíznym vypracovaním, veľmi  autenticky pôsobiace  a  presvedčivé.  Staroveká  pochodujúca  procesia  zanechala  na  nás nezabudnuteľný  dojem.

Zastrieľala som si  z  luku  a  zoznámila som sa  s  koňom.  Kone boli  k  sebe nežné a k ľuďom opatrné. Pôsobili  rozumne.
Večer sa skončil  neuveriteľne :  šoférovala som busík –  moja premiéra !
(Ancík si vypil, koštoval a koštoval  –  až derniéra … )    😉
Busík  nemá  posilňovač riadenia a hlavne – POSILNOVAČ  BRZD , radenie rýchlostí  je  iné,  ako na osobnom aute… ale po chvíli som sa do toho dostala.  Wau, paráda .  Pripomenulo  mi  to  časy,  keď  som  šoférovala náš  firemný  Ford Transit,  sedenie  zhruba v  rovnakej  výške  (nad svetom)  a  také  upokojujúce  pradenie  motora.
* Čo viac si môžem priať? alebo Koniec dobrý, všetko dobré…*