10. medzinárodný zraz Podmitrov

Tohtoročný jesenný zraz na Podmitrove akoby chcel symbolicky ukázať, že koniec sezóny sa blíži. Za slovenskú hrudu došli okrem Lunochoda (alias hašlerky) ešte Jezewec a v sobotu neohrozene dorazil z Levíc Šedík. Anciáš sa liečil z virózy už pred cestou, ja som došiel zdecimovaný v piatok. Pri živote ma držali iba sladké spomienky na Chorvátsko..

Avšak busdrajver na nevzdáva! 🙂 S Raga bros sme v piatok nasadili akútnu liečebu slivovicou a marhuľovicou. V sobotu došla studená vlna, pohodové kraťase a flipflopy nahradili zimné bundy a bagandže. Večer sme nenechali na náhodu a spoločnými silami sme pripravili busácky táborák, ktorého životodarné teplo postupne prilákalo viacero návštevníkov. Zastavovali a diskutovali do neskorých nočných hodín. Dreva bolo ozaj dosť a keď sme s Ragom zostali okolo jednej sami, padlo rozhodnutie, že drevo popálime celé 🙂 Tak sa aj stalo, debatili sme sami, majestátny les okolo, hviezdne nebo nad nami, děd oheň povedľa. I tu sa zo svojho busa ležérne vynoril Ancík (cca o 3.00 hod?), a zdieľal s nami tú mystiku nejakú hodinku.. ..ozaj veľmi príjemné a napĺňajúce momenty. Aspoň pre mňa 🙂 Drevo sme dopálili o pol piatej ráno..

1 2 ►

V nedeľu sme prevzali od chalanov z pražského bus klubu ďalšie nové artefakty, ja LPG bombu pod busa a Ancík nové tesnenie na čelné okno a šoférove dvere a vyrazili sme na hrad Pernštejn. Keďže v pondelok bol na Slovensku voľný deň, plánovali sme zakempiť v okolí hradu a vrátiť sa domov na druhý deň. Ovšem počasie rozhodlo za nás – a tak obalení dekami, zahrievajúc sa teplým čajom, nasledovali sme navigátora Ancíka, ktorý nás bezpečne previedol rozbombardovaným Brnom a potom cez Hodonín na SK. Ďakujem vám priatelia a teším na vás nabudúce.

Panďo