Uskutocnil sa dlho snivany sen cesta BUSom k moru… Neplanovali sme skoro ziaden postup cestovania, v sobotu skoro rano sme vyrazili smer BA – Rajka a cez Madarsko a Slovinsko sme sa dostali do Chorvatska, pokracovali sme smer Zagreb, Rijeka a smerovali na mesto Pula, kde sme mali info o kempe priamo na plazi. Nevedeli sme vsak bohuzial nazov kempu a tak sme sa nechali zaviest k prvemu. Cela cesta trvala 12 hodin a mala 670 km, cesty boli bez problemov prejazdne bez nejakych kolon (ak neratam obcasne kolony za BUSom). Po prichode do kempu sme si uvedomili ze sme presne v tom kempe o ktorom bola rec. Vybrali sme si miesto na pobyt a rozlozili siator.
Kemp je rozlozeny zhruba na dve casti. Jedna je cast so skoro celodennym chladkom a druha tzv. sunny beach ktoru sme zvolili. Relativne rovna travnata plocha s priamym vstupom a vyhladom na more. Slnko sice zhavilo nonstop od rana cca 8:30 az do zapadu, ale vsetko to vynahradzoval vanok vejuci od mora ktory robil svoje…
Jedine vzruso na plazi bolo kus horiaceho lesa, ktory museli hasit so vzduchu lietadlami a napodiv to bolo uhasene cca za 45 minut.
Povodny plan bol presuvat sa s niekolkodnovymi prestavkami po chorvatsku a poobzerat rozne kempy. Ako prvu variantu sme zvoili prepravit sa na ostrov Cres, ktory bol asi 90km vzdialeny od nasho tabora. Namahava a dlha cesta dopadla malo zadretim motora, ked som odstavil s prehiatym vozom na krajnici aby som zachytil sceneriu. Olej bol natolko riedky, ze na volnobehu necirkuloval a ako si tak fotim zrazu vidim cez fotak od motora kudole dymu. Takze utekam vypnut motor a modlit sa ze som to stihol na poslednu chvilku. Kampota bola tak horuce, ze nesla otvorit, podlozka pod SPZ bola zdevastovana a roztopena teplom… no nic zbytok cesty prebehol s otvorenou kapotu a chladenie bolo OK. Za par km sme dosli k trajektu ktory nas previezol na ostrov.
Z trajektu sme sa vybrali smer kemp Slatina, cesta bola opat narocna, prevazne stale prudke kopce vela uzkych serpentin, ale krasne prostredie. Do kempu sme sa dostali az za tmy a obsadii sme prve volne miesto. V momente ked som vypol motor dosla posledna kvapka benzinu v nadrzi (zly odhad alebo vypocet + velika spotreba). No vsetko sa to nejako poriesilo nasledujuci den rano a akonahle naskocil motor prasili sme spat do Pinety ktora nam uz bola domovinou. Kemp Slatina bol typ kempu ktory nemusim, postaveny na dost strmom kopci, bez vyhladu na more s trapnou betonovou plazou, ktoru sme videli iba na fotke z prospektov 🙂 Ziaden vietor od mora, ziaden vyhlad, iba teplo, krivy teren a neustale psycho cvrlikanie cikad alebo cvrckov…. S tymto vyletom sme ukoncili vsetky ostatne a zbytok pobytu sme stravili priamo na plazi v kempa Pineta.
Jedina T2 ktoru som postrehol bola tohto rakusana ktory si to valil zo Skotska dole europou a dva dni pobudol v kempe vo vazane kde sa zjavne zohrieval od spiku kosti. Prehodili sme kratku BUSiu konverzaciu a rozlucili sa… Posledne rano v kempe, den odchodu 6:00 hodin rano a slnko sa derie na oblohu. Zvlastne tiche skore rano, vsetci este spia… Posledna fotka su ziskane trofeje z cesty dve vlajocky, jedna chorvatska druha erb mesta Pula.
Leave a Reply