Ukončenie tohto pre mnňa zvláštneho roka sme sa rozhodli ako BUS partia niekde v zime v naších lesoch. Dokonca sa nám podarilo pozvať doteraz iba virtualneho priateľa Ďura z Martina. Z Ďura sa vykryštalizovala spriaznená duša a hneď po prvých momentoch sme si okamžite porozumeli. Prípravy na cestu tentokrát skoro žiadne neboli, veľmi ľahký nákup potravín, na zadné kolesa nové zimné pneu, lopata a mohol som plný očakávaní vyraziť – smer Čičmany.
osádky busov:
červený BUS: Majky + Ďuro
zelený BUS: Konzul
modrý BUS: Pandero
Prostredie krajiny sa zmenilo najvýraznejšie pri odbočení v Ilave na Čičmany. Cesty, príroda sú presne šité na mieru busíku. Nie moc veľké stúpania, zasnežená upravená cesta a nulová premávka umocňovali pocit z jazdy absolútne. Pomalá jazda zasneženou krajinou vo vykurenom buse je to čo milujem. Začal som si dokonca želať aby som do Čičman nikdy nedorazil a nech táto cesta a deň je nekonečný. Ale samozrejme že som sa tešil na parťákov ktorý v tom čase už tiež boli na blízku.
Načasovanie príchodu a stretnutia bolo doknalé načasované. Po piatich minútach sa v diaľke na zasneženej ceste začal približovať zelený BUS naložený Konzulom a Ďurom. Krátke zoznámenie a po krátkej debate sa rozhodujeme že bude múdre v okolí nájsť lesnú cestu a nájsť si miestečo kde zabyvakujeme s BUSmi.
Prichádza studená noc, tma, zakladáme oheň a na rošte si opekáme slaninu. Konzumujú sa syry rôznych druhov, varíme čaj a debatujeme až do doobedných hodín kedy zisťujeme že noc nám ubehla ani nevieme ako. Bohužiaľ Konzul si túto noc uvedomoval spôsobom aký si nezaslúžil. Jeho najnovšia úprva na BUSe a to LPG nádrž pod podlahou BUSa, mala premiéru a stalo sa niečo neočakávané. Večer už tak prituhlo že plyn zamrzol vo ventiloch na nádrži a následok bol taký že nemohol kúriť svojím kúrením ktoré poháňa práve LPG z nádrže. Napriek tomu sa Konzul rozhodol ostať verný svojmu BUSu a rozhodol sa prespať noc bez kúrenia. Ráno pri rannej toalete som si všimol, dosť velkej námrazy na Konzulovom BUSe a na chvíľu som dostal strach či tam náhodou aj neumrzol. Prišiel som k oknu a chcel námrazu zoškrabať, ale ejha. Námraza je vnútri, je to Konzulov zamrznutý dych. V tom ale začujem hrmot šúpačiek a z nich trčí Konzulova hlava. Popriali sme si dobré ránko a Konzul začal deň s dosť veľkou dávkou sebakritiky, ale s úsmevom ktorý hovoril za všetko. Niečo sa vo mne voči tomu človeku otvorilo niečo zase nové. Spravil na mňa veľký dojem a mal som mu chuť poďakovať že s ním môžem jazdiť.
Pokračovali sme ľahkými raňajkami, spravil som z konvice a šálky nádobu kde sme roztopili mliečnu orieškovú čokoládu a takú teplú sme ju vyjedali nakrájanými banánmi (čau Petra!).
Po raňajkách nastal čas rozhodnúť čo ďalej. Konzul bol znechutený nefungujúcim zamrznutým kúrením a začal premýšlať o návrade domov späť do Žiliny. Prehovárali sme ako sa dalo ale zároveň sme presne vedeli čo prežíva. Bolo to na ňom vidieť. Bolo nám to veľmi ľúto, vymysleli sme posledný plán, že nahrejeme nádrž pomocou výfuku z mojho BUSu. (posledné foto). Nápad to bol dobrý a účinný, no čo čert nechcel Konzula opustilo štastie v ten deň nadobro a začali sa mu prejavovať problémy s motorom. To ho presvedčilo o tom že jeho ďalšia cesta je domov do Žiliny.ˇVtip je v tom že Konzul je náš dvorný mechanik na počkanie na čokoľvek. Krátke trochu smutné lúčenie a my pokračujeme smer Myjava kde sa máme stretnúť s Panderom.
Ďuro na svoju žiadosť sadá za volant BUSu ja si vyberám plechovku piva a foťák a vydávame sa ďalej vychutnávať si slobodu a krásu. Celá cesta bola mimoriadne kľudná, Ďuro s busom nemal problém ani na okamih až mi to prišlo nezvyčajne divné. Ten BUS funguje svojim špecifickým spôsobom ktorý ja už dlho poznám, ale Ďuro to prijal bez jediného okomentovania a hlavne som si užil aj nádhernu cestu z iného sedadla a pohľadu.
Stretnutie na Myjave prebehlo taktiež bez vačších problémov, tentokrát sa zoznamoval Ďuro s Panderom a zhodou okolností sa k nám pripojil aj na kámoš s party z Bratislavy. Noc sme strávili v panderovom buse všetci traja a na druhý deň sme si spravili krátky výletik za priateľom umelcom hrnčiarom, ktorého sme však bohužiaľ nezastihli doma. Zato som tam videl jednu Fiat 600 a Škodu Octavia Kombi. Vtip je pre mňa v tom že obidve tieto autá som pred BUSíkom vlastnil a teraz si ich tu nájdem pekne po kope jedno vedľa druhého 🙂
Je čas ďalšieho lúčenia a tentokrát odchádza Ďuro, odvážame ho na vlak do Nového Mesta nad Váhom, ktorý však nestíhame. Zisťuje že sa dopraví aj autobusom a tak pár posledných úprimných prianí a lúčime sa aj s Ďurom. Otáčame sa smer späť Myjava, kde máme pred sebou poslednú spoločnú noc.
Tri noci máme za sebou ja pokračujem ešte dva dni pri Kunovskej priehrade kde blízko nej strávim s BUSom a rodinou dva dni Vianoc. Všetko super, všetko sa rieši samo a tak to má byť.
Všetkým Vám od srdca prajem zažívať podobné chvílky, nových priateľov a nezabudnuteľné zážitky.
Leave a Reply