Keďže toho roku je Chorvátsko nejako v kurze, rozhodli sme sa s konzulovou absolvovať tiež dovolenku v podobnom duchu. Nič extra nebolo naplánované, ako cieľ cesty boli určené Plitvické Jazerá, kde sme sa mali rozhodnúť čo ďalej. Vlastne bola daná trasa Neusiedlersee (ktorý sme napokon vynechali), Balaton, Plitvice… Prvá etapa teda bola Žilina – Keszthely. Do kempu v Keszthely na Balatone sme dorazili po cca 8-mich hodinách cesty a 400 kilometroch.
Počasie nám bohužiaľ neprialo, takže na kúpanie sme ani nemysleli. Inak kemp v pohode, slušný, upravený a čistý. Ďalšia etapa bola z Balatonu na Plitvice. Musím sa priznať k jednej, teraz už úsmevnej veci. Doma, keď som pozeral trasu v mape mi nejako ušla hranica s Bosnou a Hercegovinou. Čo by nebol až taký problém, keby som necestoval len na občianku. Zistili sme to s konzulovou asi 50 km pred už spomínanou hranicou 🙂 Nasledovalo pár telefonátov a SMS-iek, z ktorých vyplynulo, že Bosnu a Hercegovinu budeme musieť jednoducho obísť. A aby toho ešte nebolo málo, tak sme v Chorvátsku prekročili rýchlosť a vyzeralo to na pokutu 300 kuna. Chvalabohu sa nám spoločnými silami podarilo ukecať policajta a verte, či neverte nakoniec sa nad nami zľutoval a pustil nás bez pokuty. Tak sme si dali nechtiac nejakú stovečku kilometrov navyše ale podvečer sme úspešne dorazili do kempu Korana blízko jazier v Plitviciach.
Na jazera sme šli kyvadlovou dopravou z parkoviska z pred kempu. Zážitok z Plitvických jazier je úžasný, všetkým to odporúčam vidieť. Nemá zmysel sa ďalej rozpisovať, treba vidieť…
Najväčšie sklamanie bolo ráno pri odchode z kempu. Pôvodný plán vyraziť k moru žiaľ kvôli počasiu nevyšiel. V ten deň lialo ako z krhly a v podobnom duchu sa niesla aj predpoveď na ďalšie dni Nuž smola. Sme asi jediná posádka, ktorá absolvovala dovolenku v Chorvátsku a nebola pri mori. Tak sme vyrazili smer starý známy Balaton, tento krát do mestečka Balatonlelle. Cestou sme sa stavili v jednom múzeu v Karlovaci, ktoré pripomína nedávnu minulosť…
V Maďarsku sme si našli útulný kemping priamo pri vode, druhý deň sme strávili v blízkom mestečku a keď sa nakoniec aj tu posralo počasie, tak nám neostalo nič iné ako sa zbaliť a vyraziť domov.
Leave a Reply