Links

Permakultúra

alebo trvalo udržateľná kultúra, systém.

Čo je permakultúra?

Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture),

t. j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).
Permanentá kultúra neznamená len trvalo udržatelné polnohospodárstvo, Permakultúra je pomenovanie pre trvalo udržatelný systém, ktorý zahrňa aj napríklad alternatívne meny a etické bankovníctvo, volné zdroje energií, ekologicky produkovanú techniku, trvalo udržatelný rozvoj a rôzne iné sféry vrátane polnohospodárstva.

Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie prírody a ľudí poskytujúce potraviny, energiu, bývanie a ďalšie potreby udržateľnou cestou v súlade s inteligentným dizajnom prírody, s možnosťou úplnej nezávislosti.

Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách.

Permakultúra má tri hlavné piliere:

Zdieľaná etika vo forme „starostlivosti o zem“, „starostlivosti o ľudí“ a „spravodlivých podielov“ (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.

Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum.

Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do „vzoru“ alebo „plánu akcie“, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov.

Filozofia permakultúry
je filozofiou spolupráce s prírodou, radšej než boja proti nej;
dôkladnejšieho a premysleného pozorovania, radšej než prehnaného a bezmyšlienkovitého konania;
nazerania na systémy vo všetkých ich funkciách, radšej než požadovaním len jedného produktu z nich; a
umožnenia systémom prejaviť ich vlastnú evolúciu.

História
V roku 1974 dvaja Austrálčania – Bill Mollison (výskumník prírodných ekosystémov a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite) a jeho študent David Holmgren (architekt) rozvinuli a vylepšili koncept permakultúry, ktorý viedol k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two.

Od opustenia práce na Univerzite v roku 1978 Bill Mollison venoval všetku svoju energiu rozvoju a vylepšovaniu systému permakultúry a rozširovaniu tejto idey a princípov do celého sveta. Vyučil tisícky študentov a podieľal sa na mnohých príspevkoch, učebných osnovách, odborných správach a odporúčaniach pre projekty fariem, mestských častí, a lokálnych samosprávnych jednotiek. V roku 1981 bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu v environmentálnom dizajne udelená Cena za správne živobytie (en:Right Livelihood Award) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena.

V roku 1979 bol založený Inštitút Permakultúry (The Permaculture Institute), aby vyučoval praktický dizajn udržateľných pôdnych, vodných, rastlinných, právnych a ekonomických systémov študentov celosvetovo. Kurzy sú otvorené komukoľvek, bez diskriminácie na základe veku, pohlavia, náboženstva či vzdelania.

zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Permakult%C3%BAra

Permakultúre sa na Slovensku na profesionálnej úrovni venuje skupina ludí v organizácii Permakultúra CS
Permakultúra CS fanpage
Permakultúra.sk

Referencie
Mollison, Bill a Reny Mia Slay (1991): Úvod do permakultúry, vyd. Permakultura(CS) v r. 1999
Whitefield, Patrick (1993): Permakultura v kostce
Fukuoka, Masanobu (1978): Revolúcia jednej slamky (Úvod do farmárčenia prírodnou metódou)
Jaroslav Svoboda: Kompletní návod k vytvoření Ekozahrady
Sepp Holzer: Zahrada k nakousnutí


Urban Farming

Urban farming (Mestské záhradky) je súčasťou projektu Život a jeho cieľom je ukázať ľudom možnosť zmysluplného využitia bežných voľných priestorov na vlastnoručné dopestovanie základných plodín. Prečo nevyužiť predzáhradku pred domom, balkón v byte, veľké betónové kvetináče v parkoch poprípade celé strechy panelákov? Akékoľvek vlastnoručne vypestované produkty za použitia domáceho kompostu sú určite chutnejšie a plnšie dôležitých živín ako hydropónia zo zahraničných sklenníkov plná umelých hnojív. Chceme ukázať ľuďom, že sa to skutočne dá, stačí len naozaj chcieť. Nielen skrášliť zanedbané priestory, ale využiť ich aj pre svoj osoh.

Naším cieľom je vytvorenie zdroja zdravých kvalitných potravín pre ľudí, ktorí nám budú ochotní s projektom pomáhať a taktiež u ľudí žijúcich v mestách naštartovať chuť vytvárať mestské záhrady na nevyužitých priestranstvách a šíriť túto myšlienku ďalej. Zvyšovať rôznorodosť našich záhrad a balkónov, zvyšovať povedomie v oblasti zdravej výživy a zeleniny, inšpirovať a vzdelávať ako mládež tak aj dospelých ku spolupráci pri vytváraní samostatne udržateľného komunitného systému na pomoc svojmu okoliu, ale aj celému svetu. Všetci vieme, že kvalita domácky dopestovanej zeleniny a potravín je tá najlepšia, najchutnejšia a zároveň najzdravšia.

Urban Farming, Mestské Záhradky FB page
Projekt Život

http://en.wikipedia.org/wiki/Urban_agriculture