Tohtoročný Kameňák som nechcel a ani nemohol vynechať, pretože Kaco si dopredu telefonicky potvrdil môj príchod. Asi aby sa nestalo to, čo minulý rok, že nám s Majkym termín Kameňáku “akosi” unikol.. Takže v sobotu, hneď ako sme úspešne dofinišovali na Horárni dobrovoľnícke predpoludnie so skupinkou milých ľudí z jednej nemenovanej banky, som fičal domov, kde ma už čakala Ľubka s nabalenými vecami na výlet. Hneď sme ich aj natešení nanosili do Hašlera. Po otočení štartovacím kľúčikom však zostalo zlovestné ticho.. Continue reading