Syncro Story

(napísal Kelso)
Ako som už písal v poste o oranžovom Transporteri, 2wd Transporter bol pre mňa iba dočasným riešením. Po tom, čo som sa na toto auto namotal, som totiž objavil úžasné schopnosti jeho terénnej verzie- Syncra a dosť intenzívne som začal hľadať…

Budúcich možných majiteľov Syncra vôbec nepoteším, získať v tejto dobe takéto unikátne auto dá zabrať. Nielen časovo, ale aj finančne. Vedel som, že nájsť mne dostupné auto nebude jednoduché, ale že sa k týmto autám nebude dať skoro vôbec dostať, to ma prekvapilo. Takže pokiaľ niekto túži po Syncre, musí si buď pripraviť tak 6000 € alebo strašne vychytať (ako ja)!

Celé to začalo z ničoho nič… končila sa zima a mne začalo klasicky prepínať. Už som bol presvedčený o tom, že toto leto potrebujem Syncro. Moje nadšenie sa vždy nestretlo s pochopením, ale neriešil som to. Vedel som, že to musí stáť za to. Jedného dňa som vybehol do Viedne pozrieť sa na jedno, čo bolo na predaj cez Ebay. Na fotkách samozrejme top stav a cena priaznivá- 4000 €. Lenže realita bola trochu iná. Zvnútra to vyzeralo, ako by v ňom vozili dobytok, smrdelo a všade bol bordel. Zhorené turbo umocnilo môj pocit, že Videnčan z Angoly bude asi dobrý kšeftár na úrovni a ani po zľave 1000 € ma nepresvedčil. Každopádne to bolo moje prvé stretnutie (naživo) so Syncrom, po ktorom som sa namotal ešte viac. Trochu sklamaný som prišiel domov a chvíľku na to mi volá kamarát, že či som videl to Syncro na predaj v Trnave. Hovorím nevidel, utekám na net a čekujem. Hneď mi bolo jasné, že toto je ono. Týpkovi z TT som zavolal a okamžite vyrazil na oranžovom Transpíku za ním.

Bol to taký strohý zelený voz z Bundesheeru (rakúskej armády), 9 miest v papieroch, nafta, ročník 91‘ (konečne mladšie auto, ako ja), uzávierka zadného difu, skoro žiadna korózia, visco spojka v dobrom stave, nové rozvody, Mefro 15‘‘ kolesá za kilečko a Webasto k tomu. A počas toho, ako mi to všetko ukazoval, mu ohľadom tohto auta volali ďalší traja, čo mali záujem. To ma už definitívne presvedčilo a s pomocou mojich najbližších som ho za týždeň kúpil.

Získal som ho teda na začiatku júla, pričom v polke augusta sme mali naplánovanú dvojtýždňovú cestu po Balkáne- s oranžovým aj zeleným Transporerom. Ako sa nám zo začiatku zdalo, že auto dáme pekne v kľude dokopy, tak sa táto naivná predstava rýchlo rozplynula. Auto nemalo štítok s vin číslom na kasni, takže nemohlo prejsť kontrolou originality. Začal sa teda byrokratický kolotoč, chodil som do Rakúskeho VW vybavovať od importéra nový štítok, na ktorý som čakal mesiac, potom som musel čakať ešte ďalšie dva týždne na registráciu a tabule, pričom auto bolo stále zaparkované vo dvore na STK. Tak som sa na neho len občas chodil pozerať, či tam ešte stojí.

Po mesiaci a pol som si teda konečne sadol do auta, prvýkrát sa na ňom previezť po meste a zobrať ho domov. Po všetkých týchto tortúrach nás odľahčil o 3000 €. Oproti oranžovému transporteru (ktorý som musel predať), to išlo oveľa rýchlejšie, turbo diesel na Syncre bol omnoho živší ako hladký diesel, tak som si cestu užíval hneď od začiatku. Hneď som skočil pre tatka s mamou a zobrali sme ho otestovať na motokrosovú dráhu. Bolo to super, zistili sme, že toto auto je naozaj terénny stroj prvej triedy.

Potom nasledovala taká tá bežná klasika. Vyčistenie auta zvnútra, potom zvonka.. naša „obľúbená“ činnosť s Dominikou. Strašne to tam smrdelo zatuchlinou, keďže stálo niekde na dvore asi tak pol roka a nevetralo sa. Ale najlepšie bolo, že sme už nemuseli nič investovať, všetko fungovalo, ako malo.

Leto bolo v plnom prúde a tak sme šli otestovať Syncro na „dlhšiu“ trať na festival Žákovic open. Spravili sme si provizórnu kuchyňu, na strechu kúpili záhradku z vrakáča za 25 € a vydali si na náš prvý malý trip. Všetko prebehlo hladko, až na spotrebu 9 litrov/100 km, ktorá nás trochu prekvapila, ale tak na 4×4 je to stále pohoda. Posledný deň sme to ešte pred odchodom offradovo rozjeli a pomohli kamošovi Adamovi odtiahnúť auto na kraj rozbahneného poľa, kde zapadol ako všetky ostatné osobné autíčka. Adam s nami o pár dní odchádzal na Balkán. Tam sme bez akýchkoľvek opráv strávili bezproblémové dva týždne, prešli celý Balkán od Bosny a Hercegoviny po Grécko. Tam vzniklo aj jeho meno- Puma, keď som s ním v serpentínach Kosova vošiel do zákruty tak, že sa mi kolesá zdvihli zo zeme a trocha sme podskočili.

Po lete sme boli s Dominikou konečne offroadovať v Ostrave na trucktrail dráhe. Tam sa naplno prejavil potenciál tohto auta. Dosť ľudí nechápavo pozeralo, čo tá chladnička na kolesách, ako ju nazvali, dokáže.

V zime štartoval na dva brnky, predsalen je to starší diesel, ale za to sme si sem tam užili driftovačky s Tončim a Vikim (busdriver.sk). Keď bol na cestách sneh, bol som nečakane najrýchlejší a geniálne sa mi s ním driftovalo.

Máme už aj vyklápaciu strechu, ktorú sme s Dominikou kúpili zo dňa na deň za super cenu (ako inak). Takže hneď, ako sa trochu oteplí, ideme vŕtať a rezať do strechy.

Najazdil som na ňom za vyše pol roka skoro 20 000 km, bez žiadnych väčších problémov. Potom prišiel jeden dosť podstatný zádhrel, pekne ďaleko od domu a ešte k tomu v tuhej zime. Po ceste na Chopok v Banskej Bystrici praskla hlava motora, ten prestal samozrejme chladiť a bolo. Noc v aute v -15 °C nič moc, eurá za oďťah tiež nič moc a nehybné auto pod domom už 3. týždeň takisto. Opravu sme hneď vylúčili, dali by sme zbytočne veľa peňazí do niečoho neperspektívneho. Rátam s tým, že motor vymením za niečo novšie, ale asi nie tak skoro. Čakám na výplaty a postupne to nejak nazbieram. Uvidíme, ako to dopadne, ale myslím, že to bude ok, lebo mám okolo seba super chalanov z busdriver.sk, ktorí mi fakt pomáhajú.

V júli plánujeme mesačný trip do Ruska, zatiaľ ja, Dominika a Beba v jednom aute, Adam a Tonči v druhom. Naše auto bude musieť byť pripravené minimálne na 120%, takže máme ešte čo robiť. Budeme zháňať financie, ktoré nám pomôžu spraviť všetko, čo budeme na expedíciu takého rázu potrebovať: motor, zateplenie, kempová zástavba interiéru, vyklápacia strecha, eketroinštalácia, do terénu samozrejme ešte zvdihnúť podvozok, držiak na rezervy, rockslider medzi kolesá, pancier pod motor a pevnostný nárazník. No je toho fakt veľa. Problém som mal hlavne s pevnostnými prvkami, ktoré sa v našich podmienkach zohnať nedajú a dovoz by určite náš rozpočet presiahol. Keďže Slovensko bolo v minulosti strojársky slušne rozvinuté, napadlo mi, že tu musíme mať stále kvalitných ľudí, s ktorými sa budeme vedieť dohodnúť. Takže si tieto súčiastky spolu s top zváračmi vyrobíme sami, pod názvom Zircon. Otestujeme ich v ťažkých ruských podmienkach a potom uvidíme 🙂