Začalo to snívaním o lete cez zimu v našej nevykúrenej chate. Všade zima a mráz.  Tomáš prišiel z nápadom čo cez leto a hneď nám bolo akosi teplejšie. A keď dodal že on už na niečo prišiel a že všetko to konči v strede vesmíru a dobrou tancovačkou tak nám začalo byť horúco. Tomáš ďakujeme.

Plán bol jasný.  Navštíviť 3stredy. Stred Slovenska v Ľubietovej kde Tomáš a Ondrik boli vedúcimi v letných táboroch.  Ich zážitky sme počuli a chceli sme aj my vidieť krásu stredu Slovenska. Veporský vrch na, ktorom sa stred nachádza bol prvým cieľom našej výpravy. Druhým cieľom bol stred Európy, ktorý sa nachádza v blízkosti Kremnici. Tu sa nachádza aj naša chata, ktorá je base camp našej partie. Tretím cieľom bol stred vesmíru vo Vrbovom, kde sa práve vtedy konal nádherný festival Vrbovské vetry.  A toto je odpoveď všetkým ktorý sa pýtajú, čo znamená 3stredyave3.

Zoznam čo nezabudnúť začínal: harmonika, trubka, gitara a ostatne.  Nemčinany smer Ľubietova po vedľajších cestách a zastávkami na všeliakých krásnych prekvapivých náhodných miestach. Tam sa bude kontrolovať  motor, tam skontrolujeme pitný režim a večná otázka v lete: “PIL SI?”. Tam dáme chlebík tam pivko. Takže 150km sme šli asi 4 hodiny. Krása Hrona, miesta na rybačku, ovce nad bystricou, osady zabudnuté, kam autobus chodí len ráno a večer, luky a pahorky. Ísť cestou  mimo hlavných tras bol skvelý nápad.  „Vy ste se zase kochal, že jo pane doktore“ znie otázka Mariana Labudu v kultovom filme  Vesničko má strediskova. A my sme sa cestou kochali. V Ľubietovej nás privítala prietrž mračien, takže sme sa prestali kochať a vytiahla sa harmonika a trubka.  Na ubytovni nás okolo 10:00 večer už nečakali takže sme  večerali z jedného taniera ôsmy. Francúzke zemiaky a 5 uhoriek na 8 vyhladovených ľudí bolo málo. Podľa príslovia “hlad je prezlečený smäd”  sme si všetci otvorili pivko – dve. Na terase ubytovne sme ešte chvíľku kvasili, spievali, popíjali a v rozjarenej nálade sme šli spať.
Slnko zasvietilo pomedzi záclony a zobudil nás nádherný deň. Dnes nás čaká túra na prvý stred našej cesty. Po ranajkách a blúdení po lesných cestách sme za pomoci lesníčkov našli začiatok túry. Cesta išla pomaly nakoľko sme stále čakali na nášho kameramana, ktorý bol snáď prvý raz v prírode, fotil a točil každý kúsok lesa. Pomalým tempom sme dorazili do sedla.  “Už tam budem? Ešte je to ďaleko? “  to je ďalšia brzda nasej turistickej výpravy. Milan, ktorý bol v lese tiež prvý raz.  Asi aj posledný. Milan nakoniec zvládol aj posledný výstup a spolu sme vystúpili na stred Slovenska. Dlho predlho sme oddychovali a nechcelo sa nám ísť na spiatočnú cestu. Až veta: “Koľko je hodín? “ spustila spoločnú odpoveď: “Fúúúú, to už musíme ísť ďalej, aby sme to šecko stihli !” Zrazu sme sa všetci zodvihli a opustili stred Slovenska a vyrazili do stredu Európy.

Cesta bola plna spevu. Harmonika hrala takmer nepretržite. Cesta ponad bystricu, búračka pri cúvaní, následná kompenzácia fľašou kvalitného domáceho vína, aké v Bystrici nepoznajú, Harmanec a večerne pivko v AKROPOLE (Kremnica) spojene s pinpongom. Večerný chill out na našej chate – Tomáš maľujúci Munga Jerryho (hitmaker – In The Summertime). To bol druhý deň.

Na tretí deň nás čakal Stred Európy ktorý sa nachádza v blízkosti Kremnici. Navštívili sme priľahlý kostolík a na potešenie Milana nijaká tura do prírody sa nekonala. Vedľa stredu Európy sa nachádza kláštor a nasledovala trošku trápna návšteva miestnych mníchov, lebo vraj Peťo ich pozná, alebo poznal ich predchodcov. Avšak mnísi boli po výdatnom obede skúpi na slovo. Rozospatého mnícha po otvorení dverí čakala nečakaná otázka od neznámeho pocestného: “ Dobrý deň, my len ideme okolo a reku zastavíme sa. …. Koľký ste tu? “ nechápavo počúva mních a odvetí: “Siedmi.”  …Peťo pokračuje: “Aha, no dobre, a ako sa tu máte?” …. mních odpovie stručne ”Dobre!”  ….no bodaj by sa nemali, keď vstáva na poludnie. Peťo rozmýšľa ako vyjsť z tejto trápnej situácie a tak ukonči duchaplnú diskusiu: “No dobre tak sa tu pekne majte, my ideme ďalej ..”… mních vzápätí zavrie a s najväčšou pravdepodobnosťou zaľahol naspäť do svojho pelechu. Príhoda ktorá mala mať veľkú pointu skončila fiaskom. Takže smer Vrbové.

Po krásnej krkolomnej horskej ceste, kade jazdia iba traktori a nákladne auta sme sa dostali do Handlovej. Cez Nováky, Piešťany sme šťastne dorazili na festival Vrbovské vetry. Tu sme ako prvý otvorili stanové mestečko. Pivko gitara trubka a kopec priateľských ľudí. Švihadlo, Chikilikitua projekty, Slobodka, Branuško s pánom Bratom ale hlavne najväčšie SKA prekvapenie minulého roku BIG MANDRAKE (najlepší SKA koncert minulého roku a to sme boli na The Skatalites a The Selector) V nedeľu ráno trosku rozbitý sme navštívili posledný vrchol nasej cesty stred vesmíru. Kto nebol na vrbovských vetroch tak odporúčam. Pánovi predsedovi a jeho celému organizačnému týmu veľké ĎAKUJEM.

Z tohto zajastu vzniklo aj malé a neskor veľké video. Malé je priložené a veľké priložíme neskôr. A asi aj preto som sa trosku rozpísal.

Nie je dôležite kam cestujete ale s kým.  CK MimoReality.

Ahoj a tu je celé videjko z tejto cesty:

[Spider_Video_Player id=”1″]