Konečne sme sa dostali za vstupné brány festivalu, hľadáme si miesto na kempovanie a zrazu sa po ľavej strane nenápadne zobrazuje červená gulička známych tvarov. Je skoro ráno, máme za sebou nekonečné hodiny čakania v kolóne na vstup, unavené oči aj všetky zmysli, ale je tam! Červeno biely busík T2. Okamžite stáčam volant a idem priparkovať k nemu. Na môj údiv ide skoro o kópiu mojej Amanity, dokonca s dvoma šúpačkami. Na ďalšie ráno keď som sa zobudil, čakalo na nás ďalšie prekvapenie v podobe priparkovanej peknučkej šedo-bordovej T1. Busy sa našli na jednom peknom a kľudnom mieste a ďalšie dni sme stretali ďalšie a ďalšie. Každý dostal našu klubovú nálepku busdriver.sk a rozdali sme všetkých 100 nálepiek. Tak vám predstavím zvyšok zúčastnených.
Majky velky klobuk dole. Nadhera uz sa tesim na debatku pri vinku.