Zhruba po tyzdnovom planovani sme sa dohodli ze dame stretnutie niekde v strede slovenska v zostave 7 ludi (4 busy). Ako plynul cas, plany sa menili a bol dokonca ohrozeny a naruseny cely vylet koli pocasiu.Na poslednu chvilu sme sa dozvedeli ze jedna posadka (Marek+priatelka) odpada koli vycestovaniu do teplejsich krajin 🙂 Takze tieto fotky budu venovane aj im s odkazom ze bolo velmi fajn a ako vzdy s busom plno adrenalinu a prkvapeni. Par hodin pred odchodom sa dokonca aj sam Konzul vyjadril ze istava doma a nikam nejde. Neskor bol z tohto omylu vyvedeny…
Bus bolo treba na takyto vylet pripravit a upravit. Vybava bola zredukovana na 2 osoby v buse cize plno zbytocnych priboroch a poharov bolo vyradenych a doraz sa kladlo na co najmenej veci a najviac komfortu.
Uvazil som za nevyhnutne:
– kompletne dobitie baterii a doliatie destilovanej vody 2x
– retaze, lopata, opravena rezerva
– zalozny zdroj UPS 220V, na krizove posvietenie a dobijanie mobilov
Snazil som sa dat do kopy “zvlastne fungujuce svetla”, ktore mi pri zapnutych parkovackach vyhadzovali poistku. Po dlhsom skumani som zistil ze na lampach chybaju izolacne gumy (zo zadu na kontaktoch) a tie sa dotykaju karoserie a vytvaraju skrat. Po zaizolovani kontaktov bolo uz vsetko OK a skrat je odtraneny. Bohuzial nepodarilo sa mi opravit zle ukostrenie zadnych svetiel, pri brzdeni prebija el. do spiatocneho svetla a smeroviek 🙁
Cesta tam bola lepsia ako cesta spat a nechali sme sa navigovat GPS cez velmi zaujimave cesty. Niekde za polovicou jazdy sa zacali ukazovat prirodne ukazy ako su zaveje snehov, o kus dalej uz zase povodne a zatopene dediny. Vsetko to ale prebehlo pomerne hladko a velmi sme si to uzivali.
Bez problemov sme dorazili na miesto a hned odfotili par provokacnych fotiek nasmu Konzulovi ktory si postavil hlavy a tvrdil ze nikam nepojde. Isli sme navstivit penzion Zakovic, kde sme si fakt pochutili na bezvadnom jedle a pivku. Pri tejto cinnosti sa ozyva Konzul ze uz to dalej nevydrzi, sada do BUSu a ohlasuje svoj vyjazd…
Prisiel jak duch, zrazu sme ho zazreli iba z BUSu ako sa obsmieta okolo a Pandero ho hosti uvitacim frtanom hruskovice. Pripravili sme mu pokrm ktory zmizol okamzite v Konzulovom bruchu a zacalo sa s varenim vina a jeho konzumacie. Toz takto to islo do vecernych hodin a potom sme sa opat presunuli do penzionu, kde sme pokracovali pitim vareneho vina a tak… V buse sa mi osvedcil bufik, ktory ukazal svoje opodstatnenie a predviedol perfektnu pracu, v podstate bezal nonstop den, noc, den.
Bohuzial posadka Pandero+Danka bufik nemaju ale cinkotali im kluce od prenajateho apartmanu kde stravili noc v teple a suchu.
Kratke ranajky, nejake kolaciky, cajicky, cigaretka-kavicka nas dostali na nohy a zacali sme sa pomaly aj zberat do neznama na cestu spat.
Tak niekde v polke ceste nas cakalo prekvapenie, maly kusok krajiny ktora sa este otriasala v zachvevoch konciacej zimy. Velmi silny vietor, vela snehu – pod nim lad, ma donutil obut retaze bez ktorych by to bolo nezvladnutelne. Nedalo sa manevrovat, nedalo sa brzdit ani pribrzdit dole kopcom. BUS sa pri najmesich moznych rychlostiach pri brzdeni zacal krizit a bol neovladatelny. Takze retaze VZDY! S nimi to uz islo ako po masle, stratili sme vela casu a cakala nas este moooc zla cesta domov ale BUSy to vydrzali bez pruserov a doviezli nas vsetkych domov.
Leave a Reply