oravatatry_017.jpgTak toto bol prvý väčší výjazd v tomto toku. S novým dynamom a remenicou som už mal odvahu vyraziť na väčší trip. S Konzulom sme boli dohodnutí ešte z Bukovej, že dáme nejakú víkendovku v okolí Terchovej. Boli ohlásení aj kanaďania – brácho so ženou a deckami, ktorí boli na Slovensku mesiac a na tri dni išli do Mengusoviec, kde sme sa k nim chceli pripojiť s busíkom. Našťastie si Ľubka mohla zobrať zopár dní dovolenky, tak sme vyrazili už v piatok smer konzulát v Žiline.

2.5.2008 – Konzulát a malé opravy

Išiel som po starej ceste a klasicky pred Trenčínom odbočil smer Nemšová, ked vždy chodievam, keď idem Považím. Je to asi najkrajšia cesta, človek sa vyhne zápche v Trenčíne aj škaredým industriálnym úsekom okolo Dubnice a Ilavy, namiesto toho si to fičí krasnou 60kou cez kľukaté cestičky pozdĺž Karpát až do Púchova a Bytče 🙂 My sme okukli Skalku pri Trenčíne a dali kafepauzu pri nádrži Nosice. Podvečer sme dorazili na konzulát, kde sme s Pedrom opravili uchytenie nôh na lavici a otvor znútra zadných dverí, ktorý umožní ich otváranie zvnútra z postele. Na druhý deň bol na programe odjazd do divočiny, pričom Konzul bol dohodnutý, že sa k nám pripojí Jozef z TT, ktorého som ja ešte nepoznal.

3.5.2008 – Terchová, Zázrivá

Video č.1 – kompa Strečno:

Po raňajkách sme vybehli zo Žiliny smer Strečno, kde som si konečne vyskúšal prepravu kompou cez Váh (video č. 1) a odtiaľ nás Konzul neomylne viedol do Terchovej, kde sme pod Jánošíkom počkali na Jozefa. Ten sa na svojom nádhernom buse rútil z Trnavy pre mňa nepredstaviteľnou rýchlosťou vyše 100 kmh! Ale účel svätí prostriedky, Jozef dorazil akurát ako sme si spravili obhliadku monumentálnej sochy Jánošíka. Pedro čakal dole, kde si robil sáčkový gulášik, Konzulka totiž ostala doma s tým, že sa k nám pripojí až v sobotu, kedy pre ňu Konzul zbehne nazad do Žiliny. Jozef dofrčal so svojim 11 ročným synom, a partička ne večerný kepming bola pokope 🙂 Vyrazili sme hľadať vhodné miesto a zavialo nás na krásnu lúku nad Zázrivou. Výjazd hore bol celkom dobrodružný, zvlášť keď začalo trošku pršať – každý vie, čo spraví mokrá tráva na naklonenej rovine s busíkom 🙂 Ale vyškriabali sme sa šťastne na kopeček, z ktorého bol čarovný výhľad do dolín aj do diaľav, večer aj ráno.

Video č.2 – rojnica na chotári:

Video č. 3 – Konzulov príjazd:

Večer som sa zoznámil s Jozefom a jeho synom, sú to milí, otvorení ľudia, bolo úplne super. Jozefov busík je klenot! Originál lak a komplet kempová výbava, štýlová zdvíhačka, jednoducho nádhera. Motor tam má dvojkarburátorovú 1.8, čiže raketa, nedivím sa že chodí po diaľnici 🙂 Popili sme a dohodli program na nedeľu – okuknúť úvraťovú železničku vo Vychylovke a prejsť tajnou cestou z Kysúc na Oravu.

4.5.2008 – Vychylovka a Oravský Háj

Ráno Konzul zmizol do Žiliny pre svoju polovičku, my ostatní sme dali v raňajky v oblakoch. Hmmmm.. Nuž a potom šup do doliny, pripojiť sa ku Konzulovi a cez Starú Bystricu do Vychylovky. Obával som sa návalu turistov, ale bolo v pohode, žiadne masy, zato milá sprievodkýňa v skanzene, z ktorej sa vykľula Konzulova spolužiačka zo strednej 🙂 Takže sme to mali aj s odborným výkladom. V skanzene chodila malá parná lokomotíva, boli s tam origoš drevenice prenesené z miest, ktoré zatopila vodárenská nadrž Nová Bystrica. Dokonca v skanzene vybudovali žlaby na splavovanie dreva. Z eurofondov 😉

Poobede nastal čas vyriešiť miesto večerného kempovania, rozhodnutie sme chceli prebrať pri neskorom obede niekde pod lesom. Vydali sme sa po mne neznámej ceste, ktorá nie je ani v mape. Bol som v tom, že odkedy vybudovali nádrž Nová Bystrica, tak sa z Kysúc na Oravu nedá… ale ono sa dá. Konzul poznal cestu. Paradoxne mu ju však prvý krát ukázal Kulaťák!! Takže nabudúce, keď niekde na SK zablúdim, volám do Prahy! 🙂 Vyštverali sme sa kľukatou úzkou cestičkou a ocitli na v druhom chotári. Hore na hrebeni sme pri po bojovej porade rozhodli, že skúsime isť do oblasti Oravského Hája, kde sme minulý rok s Ľubkou objavili peknú dolinu. Nakoniec sme našli takmer dokonalé miesto aj s ohniskom, drevom a potôčikom. Plac na parkovanie bol síce šikmý, ale stačili dva ploché riečne kamene, a mal som bidlo v rovine 😉 Večer sme s Jozefom načali slivku a brzdili to pivom, Konzul trochu zaostával, ale všetkým bolo fajn, a tak to má byť.

5.5.2008 – Podbanské

Po víkende museli všetci ísť domov, lebo v pondelok už zarezávali, my sme však mali ešte tri dni dovolenky a cítili sme sa ako králi! Hoci počasie sa začalo kaziť, kopila sa oblačnosť a sem tam spŕchlo, na Podbanskom, kam sme z Oravy došli poobede, bolo ako vždy nádherne. Po ceste sme sa stavili okúpať v Oraviciach. Bola to zaujímavá skúsenosť. Obsluha vedela len po poľsky, termál bol nový a supermoderný. Hoci to nebolo preplnené, zistil som, že sa necítim dobre v tej poľskej presile 🙂 Tak sme odtiaľ zdúchli po 45. min a dali si Liptovský obed Zuberci, cez ktorý som zamieril na Maru a rovno na Podbanské. Mmmm, Podbanské… Tá vôňa je top, našinec z dolniakov je namäkko.. Skontrolovali sme Kulaťákovi chatičku, pokecali so susedom chatárom, urobili si prechádzku po tom nádhernom okolí. Našiel som nástupište pre rafťákov a vodákov, netušiac že také veci sú tam vybudované.. Večer sme si spravili ohník, oddýchli si pri vínku.

6.-7.5.2008 – Mengusovce a Levoča

Do Mengusoviec nedošli len kanaďania, ale aj máti s Ivanom. Po oddychovom dni sme v utorok boli na výlete v Levoči na Ivanovom novom Matizovi, celkom funny 😉 Išli sme sa aj najesť, čo bol zážitok. Čašník nás chcel odrbať a Ivan, stará škola mu to vytmavil. Prepísal svoijím perom účtenku a tú mu potom dal aj s príslušne zmenšenou sumou, pričom ho príšerne zvozil za všetky chyby pri obsluhe, zlé poradie jedál a ešte neviem čo všetko.. Ja som najprv myslel, že tí dnešný dôchodci by už nemali chodiť do reštiky, že sa len vytočia. Ale došlo mi, že to je zdegenerovaný pohľad, rezignácia na normálne pomery.. Už jednoducho beriem za štandard, že ma odrbú a nemám chuť to ani riešiť.. Smutné.. Večer sme robili BBQ s kanaďanmi, mal som super pocit, že Ivove decká rozumejú pekne po Slovensky. Staršia Nika dokonca pekne rozpráva. Ivo s Petrou hovoria na deti po slovensky, zvlášť keď ich chvália, a po anglicky, keď ich hrešia – veľmi sa mi to páčilo! Tie decká budú mať určite pozitívnejší vzťah k Slovensku ako desať do-hrude-sa-bijúcich matičiarov dokopy.

Z Mengusoviec sme išli do Popradu, kúpil som čelovku, ďalší to nevyhnutný arftefakt busíkára. Okukli sme Lopušnú dolinu a vydali sme sa cez Čertovicu, Brezno na Čierny Balog a Hriňovú – túto trasu som ešte nepoznal, je to pekný kraj, niekedy treba zistiť, či sa nedá dostať busom k nádrži Hriňová, je to však vodárenský zdroj, tak to bude asi ťažké. Po ceste dole sme sa stavili v Leviciach u Jančiho. Jančo bude pravdepodobne náš ďalší parťák, rozhodol sa totiž kúpiť BUSA!! 🙂 Júúúj, sieť busíkárov sa rozrastá 🙂

Pandero