Ked sa nas zima opyta, co sme robili v lete, veselo odpoviem: Busikovali sme sa. S busikom sme za par mesiacov obisli tolko uzasnych miest v okoli Levic, kolko som nevidela za 3roky, co tu zijem. Zakutia Rychnavy, Pocuvadlo, lesy, luky, jazera a doliny. Continue reading
Page 8 of 15
Po dlhych pripravach sme sa nakoniec piatok vybrali do MA na Veteramu …teda po slovensky isli sme sa brodit v do nahradnych dielov vsetkych moznych strojov a znaciek… Continue reading
Skrz potopu cez predné okno pri návrate z Podmitrova bola komplet zatopená predná časť busa. T.j. celá predná elektrika. Už sa to raz stalo, ale vtedy stačilo z prerušovača na smerovky vyliať vodu, fénom vysušiť a všetko bolo ok. Tentokrát ale fén nepomohol a bus je mŕtvy, nereaguje na nič. Nejdú ani hodiny, ani nesvietia kontrolky. Rozobral som pri tej príležitosti prerušovač na smerovky a spínacie relé na svetlá. Doplnené: Bol odpojený ( normálne pretrhnutý ) kábel z batérky na štartér. ( áno, ten hrubý kábel ) Preto nebola štava nikde. Keď som ho rukou znovu oprel o štartér, bus naskočil.
Nastal čas. Čas na opravy a údržbu. A na rename Busíka 🙂 Hašler si konečne našiel svoje meno. Áno, túto sezónu Hašlerka vydala zo seba výkon, za ktorý se nemusí hanbiť ani nové auto, nieto 40 ročný matador. S veľkou úctou a vďačnosťou som dopravil Hašlerku na konzulát do Žiliny. Čaká ju tam menší upgrade, na ktorom sme sa s Konzulom dohadovali už začiatkom leta, ale akosi neostal čas 🙂 Continue reading
Chlapci z backroadbus.com nám pripravili zopár pekných fotiek – Kevin in the Ozarks, zrejme s ich novým bielym prírastkom 🙂 Evidentne nie je určený na asfaltové cesty, tak snáď sa môžeme tešiť na ďaľšie dobrodružstvá. Blíži sa zima a tu majú bekrouďáci veľmi radi 🙂 Ešte tu máme trip report Kevin in the Ozarks. Držím chalanom palce nech sa im darí.
Zraz busov v Cechach mi zo vsetkeho najviac pripominal „pinďák“ /rozumej „pioniersky tábor“ / . Deti tam bolo ako smeti…a pomedzi ne sa prepletali kone, psi, ponik a nas busik dokonca navstivila ovca s kozou :))))))) Continue reading
Tak som si zobytnil garaz a zacalo sa makat. Continue reading
Tohtoročný jesenný zraz na Podmitrove akoby chcel symbolicky ukázať, že koniec sezóny sa blíži. Za slovenskú hrudu došli okrem Lunochoda (alias hašlerky) ešte Jezewec a v sobotu neohrozene dorazil z Levíc Šedík. Anciáš sa liečil z virózy už pred cestou, ja som došiel zdecimovaný v piatok. Pri živote ma držali iba sladké spomienky na Chorvátsko.. Continue reading
Predlzeny weekend slovakov zacal v Kutoch.
Toto všetko sa mi urodilo počas tejto sezóny. Šup sem, šup tam: Takí sme . To sa mi najviac počúvalo na hodokvase. Popri tom, ako to my to tu vyhrávalo, prsty vo photoshope klávesove skratky kombinovaly. Continue reading
Koncom augusta roku pána 2008 sme cestou do Slovenského Raja natrafili na Sedliacky dvor. Je to kemp, ktorý prevádzkuje Holandská rodina, ktorá sa presťahovala na Slovensko. Nachádza sa na konci Brezna, časť Rohozná. Continue reading
Busík zvládol Jadran! Je to neuveriteľné, ale busík po tom, čo som ho od apríla vybavil akurát novým dynamom, a inak som na nič v motore nešáhol, jednoducho JEDE! Brzdy sú síce na minďár, ale napriek tomu, v podstate bez problémov odjazdil za 12 dní 3000 km po často prašných cestách, prudkých seprentínach i diaľniciach. Spotreba, ktorú vďaka pokazenému tachu len odhadujem bola zrejme pod 10 l/100km, oleja spapal nejakých 3.5 litra. Takže nie len statočne odviezol svoju posádku, ale poskytol jej aj strechu nad hlavou, bol spálňou, obývačkou, kuchyňou, meditačnou izbou, hosťovskou, prezliekarňou, hudobnou sálou, plánovacím štábom, študovňou… Za to si zaslúžil ďakovný rituál (posledné foto v galérii). Continue reading
Konečne sme sa dostali za vstupné brány festivalu, hľadáme si miesto na kempovanie a zrazu sa po ľavej strane nenápadne zobrazuje červená gulička známych tvarov. Je skoro ráno, máme za sebou nekonečné hodiny čakania v kolóne na vstup, unavené oči aj všetky zmysli, ale je tam! Červeno biely busík T2. Okamžite stáčam volant a idem priparkovať k nemu. Continue reading
V krasnom starobilom mestecku v srdci Slovenska sa konal dalsi rocnik festivalu mensich divadiel Kremnicke Gagy 2008. Kedze je pobliz stanica zvana peirkova chata a vietor nas nezavial do Chorvatska ako inych, ocitli sme sa tam a nelutovali sme :]
Continue reading
Dnes sa mi podarilo doniesť späť “domov” Mira a aj Amanitu z cesty na samý koniec zeme, od ďalekého a mejestátneho Atlantiku z Portugalska. Boli sme na ceste 29 dní a prešli sme niečo okolo 7500km v podstate bez závad. Cesta nám trvala po južnom pobreží osem zaujímavých dní, každý deň bol jedinečný svojím “miestom ” a atmosférou. Amanita si neskutočne vrkala a užívala si celú cestu.. Doslova hltala kilometre a čím ďalej sme boli, tým bola neukojenejšia. Toto hltanie diaľky sme pocítili bohužiaľ aj na druhej a to finančnej stránke. Taliansko a Francúzsko nás doslova demoralizovalo cenami za benzín. Toto sme však vedeli a viacmenej všetky peniaze boli vyčlenené na pohonné hmoty a na úlohu dostať sa na festival, koniec európy a späť na Slovensko. Continue reading